Registrácia / Prihlásenie
VOLUME PAUSE

Vráťme Slovenský strelecký zväz strelcom

Úvod  »  O mne

Peter Mlynarčík – strelecké info

Peter Mlynarčík

So športovou streľbou som prišiel do kontaktu na základnej škole v Spišskej Novej Vsi. Ako decká sme často okupovali školské športoviská a v školskej telocvični som narazil na strelecký krúžok.

Začal som chodiť na strelecký krúžok a časom som tam dotiahol aj sestru (alebo to bolo naopak?) a otca, ktorý sa ako zväzarmovský funkcionár, predseda klubu, ujal vedenia krúžku. Zistili sme, že v rámci klubu dokážeme vytvoriť lepšie podmienky na streľbu ako boli v škole, tak sa v roku 1980 začala formovať v motoristickom klube aj strelecká odnož. Moje prvé preteky som absolvoval v decembri 1980 ako najmladší účastník majstrovstiev okresu a odvtedy som streľbe ostal verný.

Moja strelecká kariéra nebola ničím výnimočná, proste bežná. Začínal som so zlamovacou puškou Slávia, v roku 1983 sa pridala vzduchová pištoľ, vtedy s novučičkou TAU6. Myslím si, že som nikdy nebol vyslovený strelecký talent, ale tvrdým tréningom a dobrou podporou som sa zlepšoval. Mal som trochu smolu, že som patril do generácie, ktorej deti chceli športovať a športovali vo veľkom, takže som mal vo svojich rovesníkoch veľkú konkurenciu a presadiť sa bolo ťažké. Neskôr som pochopil, že možno práve táto konkurencia sa ukázala v mojom streleckom vývoji ako pozitívna. Asi ozaj všetko zlé je na niečo dobré.

Do roku 1987 som strieľal súbežne (vzduchovú) pušku aj pištoľ, ale potom som bol nútený si vybrať, lebo časovo a finančne sa nedali zvládnuť obe. Vybral som si pištoľ, a v roku 1987 som sa stal Majstrom Slovenska vo vzduchovej pištoli. V ďalšom roku 1988 som sa stal majstrom Slovenska už ako junior v športovej pištoli a tretí v ľubovoľnej pištoli .

V roku 1987 som začal študovať na vysokej škole v Prešove, kam som sa dostal takpovediac „omylom“. Chcel som ísť študovať do Košíc, a tam sa dostať do strediska vrcholového športu, ale tým, že som ostal študovať v Prešove, z toho nejak zišlo. Štúdium na vysokej škole znamenalo aj vysokú školu života, naučiť sa fungovať bez podpory v cudzom meste, vytvoriť si nejaké podmienky na streľbu. Terajších mladých problémy spojené so štúdiom na vysokej škole v cudzom prostredí odrádzajú a mnoho z nich so streľbou končí, ale mňa to skôr motivovalo.

Postupne som sa zlepšoval. V posledných rokoch štúdia som už patril k najlepším vysokoškolákom, pričom som začal strieľať aj moju srdcovku, rýchlopalnú pištoľ. Po skončení vysokoškolského štúdia som nastúpil na základnú vojenskú službu do VTJ Klecany pri Prahe. Po rozdelení Československa som bol presunutý na Slovensko a vďaka mojim dobrým výsledkom som sa dostal do DUKLY Banská Bystrica. To boli asi najkrajšie mesiace mojej streleckej kariéry, kedy som sa v podstate streľbe venoval profesionálne. Žiaľ, nebolo mi umožnené stať sa skutočným profesionálom, takže som dodnes len nadšeným amatérom.

V roku 1995 som začal pracovať na Ministerstve obrany, kde som mal na starosti aj obe DUKLY, v Banskej Bystrici a v Trenčíne. Svoje pôsobenie na ministerstve obrany som využil na získanie skúsenosti s tvorbou koncepcie športu, s legislatívnym procesom, organizovaním medzinárodných podujatí. Bola to pre mňa v určitom smere vysoká škola organizovania športových podujatí a klubovej činnosti a verím, že tieto skúsenosti ešte využijem v prospech športovej streľby.

Počas pôsobenia na Ministerstve obrany som hosťoval v DUKLE Banská Bystrica. V tom čase som celý svoj voľný čas venoval streľbe a odrazilo sa to aj na výsledkoch. V roku 1996 som sa ako prvý slovenský pištoliar dostal do Finále svetového pohára, do ktorého sa na záver sezóny kvalifikuje len 8-12 najlepších strelcov v danom roku v každej olympijskej disciplíne. Mne sa tam podarilo kvalifikovať na základe 6. miesta na svetovom pohári v Mníchove v olympijskej rýchlopaľbe, kde som vytvoril nový slovenský rekord.

Počas celej svojej streleckej kariéry som sa snažil učiť a vzdelávať sa nielen v oblasti športovej streľby, ale aj odborne a osobnostne. Počas pôsobenia na ministerstve som od roku 1995 diaľkovo študoval ekonomiku na Univerzite Mateja Bella a posledný rok bakalárskeho štúdia sa mi prelínal so súbežným štúdiom trénera športovej streľby na FTVŠ v Bratislave. Vždy sa usmievam, keď mi dnešní študenti tvrdia, že sa nemôžu venovať streľbe, lebo nestíhajú školu. Ja na to argumentujem, že ja som študoval, chodil do práce, neskôr mal aj rodinu a predsa som si nejaký čas na streľbu našiel. Priebežne som absolvoval trénerské aj rozhodcovské kurzy a v súčasnosti mám najvyššiu rozhodcovskú slovenskú A kvalifikáciu. Napriek tomu, že mám vysokoškolský diplom z FTVŠ o najvyššej trénerskej kvalifikácii, zmenou zákona moja trénerská kvalifikácia klesla.

V roku 1999 som ukončil bakalárske štúdium ekonomiky aj dvojročné trénerské štúdium na FTVŠ. Súčasne so štúdiom som mal vynikajúce výsledky v streľbe, bol som na svetovom pohári na 9. mieste, dvakrát na 10. mieste a na 16. mieste, ale Majstrovstvá Európy mi pre technické problémy so strelivom nevyšli podľa očakávania, tak ma z DUKLY vyhodili ako neperspektívneho. Dodnes neviem pochopiť, ako som mohol v tom čase ovplyvniť kvalitu streliva, ktoré som dostal pridelené. V rokoch 1998 až 2004 som bol predsedom revíznej komisie Slovenského streleckého zväzu, desaťročia som pôsobil vo výbore materského streleckého klubu ŠSK Rušňové depo Spišská Nová Ves. Po prijatí zákona o športe už vo výbore klubu nesmiem pôsobiť.

Tento impulz bol však prínosom pre môj odborný rast. Od roku 1999 som začal pracovať v bankovníctve, aj na manažérskych pozíciách. Počas dvojročnej prestávky od bankovníctva som si vyskúšal život v Anglicku, prácu pre poradenskú spoločnosť na Slovensku a prácu na vysokej manažérskej pozícii v nadnárodnej medzinárodnej spoločnosti, v ktorej som väčšinu času strávil v Nemecku, menšiu časť na Slovensku. V bankovníctve v oblasti manažmentu ľudských zdrojov pracujem dodnes.

V roku 2015 som začal študovať ekonomiku magisterský stupeň a svoje ekonomické vzdelanie som v roku 2017 úspešne ukončil. Hneď po skončení štúdia na vysokej škole som začal znovu študovať, tentokrát na strednej odbornej škole (po starom na učilišti), kde som v roku 2019 získal výučný list v odbore puškár.

Peter Mlynarčík

Od roku 1994 sa strelecky zameriavam hlavne na disciplínu rýchlopalná pištoľ, kde som dodnes držiteľom slovenského rekordu (585 bodov zo 600), ale paradoxne som sa tuším nikdy nestal majstrom Slovenska v tejto disciplíne, vždy som obsadil druhé alebo tretie miesto. V roku 2016 som sa stal majstrom Slovenska v štandardnej pištoli 3x20 v mužskej disciplíne. Ako muž som za vyše 20 rokov získal viacero medailí vo vzduchovej, športovej pištoli aj štandardnej pištoli a stal sa viacnásobným majstrom Slovenska aj Čiech vo vzduchovkových dynamických disciplínach.

Ako päťdesiatnik som sa zaradil do radov skúsenejších strelcov a začal som strieľať v seniorskej kategórii, takže som sa v roku 2019 stal seniorským majstrom Slovenska vo vzduchovej pištoli, dvojnásobným seniorským európskym šampiónom a z prvých seniorských majstrovstiev sveta som si priniesol 5. miesto v športovej pištoli a finálové 8. miesto vo vzduchovej pištoli.

Od roku 2017 sa snažím ukázať strelcom, že existuje cesta ako im pomôcť lacnejšími zbraňami a strelivom, radami, servisom, poradenstvom a ukázať im aj inú cestu ako rozvíjať športovú streľbu na Slovensku. Jednoducho veľa z toho, čo už Slovenský strelecký zväz mohol pre streleckú obec robiť vyše 20 rokov.

NAHOR
Tento web používa súbory cookie. Používaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií...